Krv a lipa

Krv a lipa
vodu pýta
tam kde rany
sedia vrany.

Voda voda vodička
zakry ma tu trošíčka
nech prebolí to čo musí
a sme zase krásne husy.

Husy, nie skor labute
uletíme k nebu hore
kde koniec je tejto púte
idem proti sily vole.

Havran čierne krídla má
ako bolesť, obloha
čas nám pokoj, silu dá
a slnko vyjde v nový deň.

Krv a lipa

Krv a lipa
vodu pýta
tam kde rany
sedia vrany.

Voda voda vodička
zakry ma tu trošíčka
nech prebolí to čo musí
a sme zase krásne husy.

Husy, nie skor labute
uletíme k nebu hore
kde koniec je tejto púte
idem proti sily vole.

Havran čierne krídla má
ako bolesť, obloha
čas nám pokoj, silu dá
a slnko vyjde v nový deň.

Jeden alebo druhý

Jeden alebo druhý
kto rozhoduje kto je pravý
jeden je na mna uz moc hrubý
a další je až moc hravý

láska láska láska taká
ktorá ma od mala láka
vášeň, túžba, iskrenie
a či pokoj, chúlenie

Veru áno ľúbim oboch
ale nie v rovnakých bodoch
nechcem týmto ublížiť
ja s tým ale musím žiť.

Nemať nič či chrániť niečo
a ešte otázka prečo
nie je ľahké rozhodnúť sa
a tak či tak prebodnúť sa.

Maličká básnička

V tvojej izbe jedna posteľ
sviečky svietili už na moste
lupene ruží červené ako krv
dotyk bozku zahreje ma prv

Víno v dvoch pohároch na stole čaká
pena vo vani ma však viac láka
nádherný dotyk mojich bokov
srdce vrhá do radostných skokov

Ostali sme sami, nahí v náručí
od šťastia ma aj plakať naučíš
ty môj princ miluj ma veru
ja nie som pripravená na neveru

Zastaviť čas v tejto chvílí
keď pri mne leží len môj milý
zaspávaťv v náručí tvojom dnes smiem
navždy sa lúbime to ja už viem.

Vianočná báseň pre môjho milého

Chcem ti môj milý dať krásny dar
a zbaviť nás oboch všetkých chmár.
Skladám pre teba túto báseň
a tak sa vyjadrí tá naša vášeň.

Zlatá retiazka sa mi tu točí
myslím len na pohľad tvojich očí.
Anjelik jemné krídla máva
vášeň je horúca ako láva.

V tvojom náručí
sa cítim v bezpečí.
Srdca tvojho tlkot
zapáli ohňa blkot.

Ten oheň z iskry splanul
hoci studený vietor vanul.
Do mojich snov si sa vkradol
aby si môjmu životu vládol.

Z neba padá snehová vločka.
Takže...podľa teba som kočka? ;-)

Bez teba je všetko ničím, a ja len ticho kričím

nie, nič len prázdno mám,
vnútry, keď na všetko spomínam.
Smútok a bolesť sa vo mne bijú,
strach a slzy hned ožijú.

chaos a beznádej sú mi spoločníkom,
mne a aj ďalším hriešnikom.
Slzy tečú von z modrých očí,
všetká sila odo mňa bočí.

Dokedy za svoj hriech budem trpieť,
a v tvoju lásku dúfať smieť?
Cítim sa slabá, neschopná bojovať.
Koľko času mi zostáva do večného pokoja...

Ruža a chlapec

Jedného krásneho slnečného dňa,
keď sa jeseň ešte nehrala s listami,
vykvitla ruža spanilá,
čo riadila sa srdciami.

Našiel ju chlapec čo milý bol,
a rozhodol sa hneď,
ružičke našej pomohol,
rozžiaril sa jej celý svet.

Verila mu ako nikomu,
a netušila kedy sa to stalo,
chlapec si ružičku odtrhol,
a práve to sa stať nemalo.

Bola šťastná že si ju do vázy dal,
verila že sa o ňu postará,
a tu jej šťastie osud vzal,
po čase už len spomienky ostanú.

On je tu, prišiel - teší sa,
a vie že to dobré bude,
ale čo to, prečo, au
zranená musí byť v kľude.

To nič veď stane sa chyba,
veď je tu pri mne zas,
veď to bol jeden lupeň iba,
stále má krásy jas.

Všetko bolo veľmi príjemné,
a v jeden večer ešte viac,
všetko sa však raz musí skončiť,
no zatiaľ usmieva sa spiac.

Pár dní žiarila ako hviezda na nebi,
šťastná som, čo želať si viac,
patrím mu, má ma rád. Kiežby.
No nie jeden lupeň padá na zem zas.

Nechápe, bolí to, pomoc,
zničená no stále vo váze,
čo teraz čo robiť bude,
tvárou v tvár čelí skaze.

Dosť času prešlo, pomaly vädne,
prečo si prišiel zas,
jej krása pomaly bledne,
no znovu cíti nádeje hlas.

Prišiel a zaplátal všetky rany,
ktoré jej spôsobil sám,
a ona hlúpa mu znovu verí
sama si pozor dám.

Skoro všetky lupene ležia na stole,
zvädnutá, vyschnutá z posledných síl dýcha,
bol to jej osud, kus Božej vôle,
spadla jej krása a pýcha.

Posledné nádychy nádeje,
no už nezachránia nič,
ruky priateľky vzali ju z vázy preč,
poznala pokoj, tak kľudne krič.

Na lúke leží, prikrytá hlinou,
jari už niet, teplý letný vánok,
slnko aj mesiac sa dívajú,
strážia jej pokojný spánok.

Kde niečo skončí, niečo iné začne,
a práve na tom mieste,
raz z ruže čo poznala život,
iná ruža vyrastie.

Chaos v hlave, chaos v srdci...

Rozmýšlam, ako ďalej ísť mám,
ťiež si sa občas cítil tak sám?
Chaos v hlave, chaos v sdrci...

Vzdať sa a zabudnúť na tie krásne chvíle,
alebo bojovať a prejsť tak míle?
Chaos v hlave, chaos v srdci...

Slnko na nočnej oblohe ústi,
a mesiac sa zase dňom pustí.
Chaos v hlave, chaos v srdci...

Slzy sa tlačia von z mojich očí,
keď si spomínam, aký oheň v tvojich blčí
Chaos v hlave, chaos v srdci...

Kedy nastane koniec trápenia,
vtedy keď nastane čas udobrenia?
Chaos v hlave, chaos v srdci...

Kto vlastne vidí utrpenie moje,
kto vlastne vidí tie vnútorné boje?
Chaos v hlave, chaos v srdci...

Všetky hviezdy svietia v tmách
kto je víťaz v týchto hrách?
Chaos v hlave, chaos v srdci...

Nádej sviečka horí vo mne
kiežby zapálila vášne ohne.
Chaos v hlave, chaos v srdci...

Rozum mi vraví, že zabudnúť a ďalej ísť mám!
Srdce však kričí nie, on neostane sám!
Chaos v hlave, chaos v srdci...

Prečo...Ako...Načo...

Prečo ma stále srdiečko bolí?
Prečo ma trápiš proti mojej vôli?
Prečo mám pocit, že sa topím v mori?
Prečo však nádej stále vo mne horí?

Ako mám zabudnúť na teba len?
Ako mám prežívať môj krásny sen?
Ako mám ísť ďalej v dnešný deň?
Ako mám keď som tvoja len?

Načo si mi písal tie krásne slová?
Načo keď všetky zhoreli do popola?
Načo som chcela byť pred tebou holá?
Načo som verila, keď tu nie je vôla?

Prečo si mi trikrát svoje áno dal?
Načo si nasledne všetky späť vzal?
Ako len vedieť, čo ti chodí srdcom a hlavou?
Teraz omdlievam pod ťarchou lásky a únavou.

Dve jazvy a jedna rana

Dve jazvy a jedna rana.
Je zavretá aj táto brána?
Je znamenie tá čierna vrana?
Nie, len hra zle rozohraná.

Naše bozky sa len v sne stali,
no to sa mne veľmi mály.
Tie sny mi krásny spánok dali,
a rána to všetko vzali.

Vášeť, túžba, láska, zrada;
bolesť, smútok, toja rada?
Nádej sa však do mňa vkladá,
a básnička v hlave skladá.

Nie len v hlave, v srdci tiež.
Len ty dievča ticho lež.
Naber sily na boj než...
A za ním ty rýchle bež.

A co ak ma nemá rád?
Rúca sa mi tento hrad.
Oblieva ma veľký chlad.
Všetko, to je môj vklad!

Môjmu srdcu verila som,
a odrazu prišiel zlom.
A teraz, zmätená som,
čo mám robiť....prosím...ohm...

Nie si pravý a či áno?
Uvidí medaľšie ráno?
A vábenia tichý vánok,
Stále kradne mi pokojný spánok...

Dve jazvy a jedna rana

Dve jazvy a jedna rana.
Je zavretá aj táto brána?
Je znamenie tá čierna vrana?
Nie, len hra zle rozohraná.

Naše bozky sa len v sne stali,
no to sa mne veľmi mály.
Tie sny mi krásny spánok dali,
a rána to všetko vzali.

Vášeť, túžba, láska, zrada;
bolesť, smútok, toja rada?
Nádej sa však do mňa vkladá,
a básnička v hlave skladá.

Nie len v hlave, v srdci tiež.
Len ty dievča ticho lež.
Naber sily na boj než...
A za ním ty rýchle bež.

A co ak ma nemá rád?
Rúca sa mi tento hrad.
Oblieva ma veľký chlad.
Všetko, to je môj vklad!

Môjmu srdcu verila som,
a odrazu prišiel zlom.
A teraz, zmätená som,
čo mám robiť....prosím...ohm...

Nie si pravý a či áno?
Uvidí medaľšie ráno?
A vábenia tichý vánok,
Stále kradne mi pokojný spánok...

Len pre teba je táto báseň

Zaspávam s myšlienkou na teba
a zobúdzam sa s bolesťou
že sen bytia v tvojom náručí
sa aj dnes ráno už končí.

Tá šialená túžba po tebe
čo ma vo dne trápi
zabudnúť či veriť
že sa ku mne vrátiš.

Slovami sa nedajú opísať pocity
ktoré k tebe mám
a správanie moje klame
ktovie či ťa to tiež tak láme.

Do každého nádychu sa nútim
celý deň tajne smútim,
vo výdychu sa skrýva pád
máš ma aspoň trošku rád?

A môjho srdca krvavé slzy
ani nevieš ako ma každá chyba mrzí
nádej, vieru, lásku stále mám
a celý môj život tebe a im dám.
 

Zaspávam s myšlienkou na teba
a zobúdzam sa s bolesťou
že sen bytia v tvojom náručí
sa aj dnes ráno už končí.

Tá šialená túžba po tebe
čo ma vo dne trápi
zabudnúť či veriť
že sa ku mne vrátiš.

Slovami sa nedajú opísať pocity
ktoré k tebe mám
a správanie moje klame
ktovie či ťa to tiež tak láme.

Do každého nádychu sa nútim
celý deň tajne smútim,
vo výdychu sa skrýva pád
máš ma aspoň trošku rád?

A môjho srdca krvavé slzy
ani nevieš ako ma každá chyba mrzí
nádej, vieru, lásku stále mám
a celý môj život tebe a im dám.